Aký bol kedysi dávno život na dedine? Ľudia boli spätí s prírodou, ktorá im dávala prácu i obživu. Žili skromne, no súdržne. A mimoriadne dôležitou súčasťou ich životov boli zvyky a tradície, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Niektoré z týchto zvykov postupom času upadli do zabudnutia, no mnohé z nich sa zachovali dodnes.

Vianočné dedinské zvyky

Mnohé tradície ožívali práve na Vianoce. Aj keď dedinčania nežili počas roka v hojnosti, na Vianoce musel byť štedrovečerný stôl plný dobrôt a zvykom bolo, že zo štedrej večere sa kúsok odniesol i do chlieva, kurníka, či psíkovi do búdy. Na štedrý večer sa nesmelo v dome zasvietiť svetlo, pokým nevyšla prvá hviezda. Až potom gazda zapálil vonku sviecu. Ako prvý vošiel do domu, povinšoval a celá rodina sa usadila k stolu. Rozkrojilo sa jablko a každý pri stole musel zjesť svoj diel, aby ostal po celý rok zdravý. Tradičné bolo tiež topenie olova a čítanie budúcnosti z jeho odliatkov.

Vianoce na dedine boli však aj príležitosťou na združovanie sa dedinčanov. Mnohí chodili od domu k domu a koledovali. Pastieri obchádzali domy, v ktorých žil im zverený dobytok. Priali zveľadenie hospodárstva a zato dostávali koláče a pálenku. Na Štefana sa zas usporadúvali zábavy, kde sa stretávali mladí z dediny a pastieri chodili oblečení ako betlehemci. Tieto zvyky sa zachovali dodnes, rovnako ako svätenie domov na Troch kráľov.

Dedinská svadba a fašiangy na dedine

Svadba a fašiangy na dedine boli úzko späté. A to preto, že svadby sa konali väčšinou práve v období fašiangov, kedy takmer každý dom na dedine robil zabíjačku. Nehrozilo totiž, že sa zabíjačkové mäso pokazí. Svadba na dedine trvala i niekoľko dní a bola v podstate akousi spoločnou udalosťou. Dedinčania si navzájom pomáhali, nosili na svadbu koláče, vajcia, víno a súčasťou bola i spomínaná domáca zabíjačka. Pri ďalších svadbách si to navzájom oplácali. Zaujímavosťou bolo, že svadby na dedine sa konali zväčša mimo víkendu. Až neskôr sa začalo oddávať v sobotu. Na svadobných hostinách sedeli muži i ženy oddelene a na svadobnom stole musela byť položená i kaša, ako symbol hojnosti. Mladomanželia hodovali na znak súdržnosti len z jedného taniera.

I samotné fašiangy však boli veľmi zaujímavé. V tomto období sa menej pracovalo a viac zabávalo. Ľudia chodili po dedine v maskách. A to nielen kvôli zábave, ale i z dôvodu ochrany proti negatívnym silám. Práve masky ich totiž mali vystrašiť. Robili sa zabíjačky a preto sa jedli klobásy, jaternice, slaninka, ale i takzvané fánky.

Ďalšie zaujímavé tradície

Aj ďalšie sviatky na dedine sa spájali so zvykmi a tradíciami. Napríklad na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, sa vynášala Morena. Morena bola staroslovanskou bohyňou zimy a smrti a jej pálenie a hádzanie do vody znamenalo koniec zimy. V lete na Jána sa zas pálili jánske ohne za účelom privolania dažďa. V období letného slnovratu totiž vraj mali živly veľkú moc. V túto noc sa tiež zbierali bylinky, pretože podľa povier mali mimoriadne účinky. Zvyky a tradície na slovenských dedinách boli veľmi zaujímavé. Stojí za to ich udržiavať, aby i pokolenia po nás mali na čo spomínať.

FOTO: johny87 / Dollar Photo Club