Dávne zvyky na slovenskej dedine

Aký bol kedysi dávno život na dedine? Ľudia boli spätí s prírodou, ktorá im dávala prácu i obživu. Žili skromne, no súdržne. A mimoriadne dôležitou súčasťou ich životov boli zvyky a tradície, ktoré si odovzdávali z pokolenia na pokolenie. Niektoré z týchto zvykov postupom času upadli do zabudnutia, no mnohé z nich sa zachovali dodnes.

The smiling girl in folk costume

Vianočné dedinské zvyky

Mnohé tradície ožívali práve na Vianoce. Aj keď dedinčania nežili počas roka v hojnosti, na Vianoce musel byť štedrovečerný stôl plný dobrôt a zvykom bolo, že zo štedrej večere sa kúsok odniesol i do chlieva, kurníka, či psíkovi do búdy. Na štedrý večer sa nesmelo v dome zasvietiť svetlo, pokým nevyšla prvá hviezda. Až potom gazda zapálil vonku sviecu. Ako prvý vošiel do domu, povinšoval a celá rodina sa usadila k stolu. Rozkrojilo sa jablko a každý pri stole musel zjesť svoj diel, aby ostal po celý rok zdravý. Tradičné bolo tiež topenie olova a čítanie budúcnosti z jeho odliatkov.

Vianoce na dedine boli však aj príležitosťou na združovanie sa dedinčanov. Mnohí chodili od domu k domu a koledovali. Pastieri obchádzali domy, v ktorých žil im zverený dobytok. Priali zveľadenie hospodárstva a zato dostávali koláče a pálenku. Na Štefana sa zas usporadúvali zábavy, kde sa stretávali mladí z dediny a pastieri chodili oblečení ako betlehemci. Tieto zvyky sa zachovali dodnes, rovnako ako svätenie domov na Troch kráľov.

Dedinská svadba a fašiangy na dedine

Svadba a fašiangy na dedine boli úzko späté. A to preto, že svadby sa konali väčšinou práve v období fašiangov, kedy takmer každý dom na dedine robil zabíjačku. Nehrozilo totiž, že sa zabíjačkové mäso pokazí. Svadba na dedine trvala i niekoľko dní a bola v podstate akousi spoločnou udalosťou. Dedinčania si navzájom pomáhali, nosili na svadbu koláče, vajcia, víno a súčasťou bola i spomínaná domáca zabíjačka. Pri ďalších svadbách si to navzájom oplácali. Zaujímavosťou bolo, že svadby na dedine sa konali zväčša mimo víkendu. Až neskôr sa začalo oddávať v sobotu. Na svadobných hostinách sedeli muži i ženy oddelene a na svadobnom stole musela byť položená i kaša, ako symbol hojnosti. Mladomanželia hodovali na znak súdržnosti len z jedného taniera.

I samotné fašiangy však boli veľmi zaujímavé. V tomto období sa menej pracovalo a viac zabávalo. Ľudia chodili po dedine v maskách. A to nielen kvôli zábave, ale i z dôvodu ochrany proti negatívnym silám. Práve masky ich totiž mali vystrašiť. Robili sa zabíjačky a preto sa jedli klobásy, jaternice, slaninka, ale i takzvané fánky.

Ďalšie zaujímavé tradície

Aj ďalšie sviatky na dedine sa spájali so zvykmi a tradíciami. Napríklad na Smrtnú nedeľu, dva týždne pred Veľkou nocou, sa vynášala Morena. Morena bola staroslovanskou bohyňou zimy a smrti a jej pálenie a hádzanie do vody znamenalo koniec zimy. V lete na Jána sa zas pálili jánske ohne za účelom privolania dažďa. V období letného slnovratu totiž vraj mali živly veľkú moc. V túto noc sa tiež zbierali bylinky, pretože podľa povier mali mimoriadne účinky. Zvyky a tradície na slovenských dedinách boli veľmi zaujímavé. Stojí za to ich udržiavať, aby i pokolenia po nás mali na čo spomínať.

FOTO: johny87 / Dollar Photo Club

8 zaujímavostí, ktoré ste o slovenských dedinách možno nevedeli

Vedeli ste, že podľa posledného sčítania obyvateľstva v roku 2012 máme na Slovensku až 2753 vidieckych obcí? A býva v nich bezmála 46% Slovákov. Tieto informácie sú skôr štatistické. No prinášame Vám i zopár zaujímavostí, ktoré ste o slovenských dedinách ešte možno nepočuli.

Vlkolínec

  1. Najväčšia dedina na Slovensku nesie názov Smižany. Nachádza sa na východe Slovenska neďaleko Spišskej Novej Vsi a žije v nej takmer 8500 obyvateľov.
  2. Viete, v akej výške sa nachádza najvyššie položená slovenská dedina? Je to 1355 m nad morom a jedná sa o tatranskú obec Štrbské pleso.
  3. Pri výstavbe umelých vodných nádrží a priehrad ako Zemplínska Šírava, Domaša, Oravská priehrada, Liptovská Mara, Starina a ďalších, bolo zatopených mnoho slovenských obcí. Ich obyvatelia boli vysťahovaní (či už dobrovoľne alebo nie) a ich príbytky boli zaplavené vodou. Mnohí pôvodní obyvatelia sa dodnes stretávajú a spomínajú na svoje domovy.
  4. Titul „naj dedinka Slovenska“ v roku 2014 získala obec Banská Belá, ktorá bola vyhlásená za najkrajšiu slovenskú obec. V roku 2013 táto obec obsadila druhé miesto. Banská Belá sa nachádza neďaleko Banskej Štiavnice. V rámci projektu Program obnovy dediny však existuje i celoeurópska súťaž o naj dedinu, ktorej sa v roku 2014 zúčastnila slovenská obec Malé Dvorníky. Umiestnila sa v prvej sedmičke finalistov.
  5. Niektoré slovenské dediny majú svojich „menovcov“ i vo svete. Napríklad dedinka Havaj na východe Slovenska, či časť Svitu s názvom Kanada. Avšak na Slovensku nie je núdza ani o kadejaké zvláštne pomenovania dedín. Napríklad také Zubné-Pichné v okrese Snina, či Krvavé Šenky v okrese Nitra.
  6. Na Slovensku máme i Múzeum slovenskej dediny, ktoré návštevníkom približuje dávny život na dedine. Expozície tohto múzea sa nachádzajú priamo v prírode na niekoľkých miestach na Slovensku, a to v podobe tradičných dreveníc. K najnavštevovanejším patrí Múzeum slovenskej dediny Martin, či Múzeum oravskej dediny. Ak si do vyhľadávača zadáte pojem „drevenice dedinka“, nájdete aj ďalšie tradičné drevenice, v ktorých je dokonca možné sa i ubytovať.
  7. Viete, že na Slovensku máme Dedinu mládeže? Samozrejme, neznamená to, že v tejto obci majú povolené žiť len samí mladí ľudia! Dedina mládeže bola vybudovaná po vojne mladými ľuďmi ako vzorová komunistická obec.
  8. Pojem Vlkolínec už každý Slovák iste aspoň raz počul. Je to čisto drevená dedina, ktorá sa nachádza v blízkosti Ružomberka a je zaradená do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva UNESCO. Prvá písomná zmienka o tejto dedinke pochádza už z roku 1376.

Mnohé slovenské dedinky sú skutočne zaujímavé. Nielen svojou polohou alebo názvom, ale najmä svojou históriou. Možno práve z Vašej obce pochádza niektorý zo známych Slovákov. Alebo bola miestom historických udalostí. Určite sa oplatí to zistiť!

 

FOTO: matko / Dollar Photo Club

dedina

Mesto verzus dedina

Chcete si založiť rodinu? Hľadáte ideálne miesto, ktoré môžete s hrdosťou nazývať domov? Ak áno, určite stojíte pred mnohými otázkami, riešite nejednu dilemu a zvažujete rôzne alternatívy. No ako prvé budete musieť rozlúsknuť, kde žiť. Mesto alebo vidiek? Obe lokality majú svoje klady, ale aj zápory. Bude len na Vás, pre akú možnosť sa rozhodnete. My Vám však rozhodovanie uľahčíme prehľadným popisom jednotlivých alternatív.

(Ne)výhody bývania v meste

Mestský život sa od toho vidieckeho líši takmer vo všetkom, a to od vyššej anonymity oproti dedine cez lepšie pracovné príležitosti až po nikdy neutíchajúci vzruch. Nie každý je stvorený pre mestský život. Ale platí to aj naopak. Ľudia sú rôznorodé bytosti, s osobitými potrebami, prioritami a požiadavkami. Niekomu stačí ku šťastiu záhrada, inému fitnescentrum za rohom.

Mesto ponúka kvalitnejšiu občiansku vybavenosť. Vyberať si môžete z viacerých škôl a škôlok, čaká na Vás pestrejší kultúrny život a viac príležitostí pre športovo nadané deti.

Mládež zaručene ocení väčšie množstvo zábavných podnikov a barov. Slovenské dediny majú obmedzené možnosti, samozrejme česť výnimkám. Dnes je už aj v mnohých obecných programov zahrnuté uspokojenie potrieb mladých ľudí. Bývanie v byte môže niekomu pripadať ako výhoda, inému to voňať nemusí. Odpadajú síce starosti o údržbu okolia a záhrady, no je tu menšie súkromie a obmedzený priestor. Plánujete väčšiu rodinu? Nebude jej v byte pritesno? Náklady na byt bývajú zväčša nižšie ako tie za dom, no pri rozhodovaní netreba brať do úvahy iba finančnú stránku. Neraz je to i hlučnosť, kvalita vzduchu a vyššia miera kriminality, ktoré dokážu rodiny presvedčiť, aby sa rozhodli skôr pre dedinu.

frau am see

Prečo bývať na vidieku?

Pokoj, bezpečie, ticho a čistý svieži dych. Takýto je život na dedine. Je toto však skutočne tá pravá idylka, ideálne mieste pre bývanie? Pokiaľ sa nerozhodnete pre farmárčenie, určite si tunajší život užijete. Na druhej strane i dopestovanie si vlastnej zeleniny alebo ovocia nemusí byť na škodu. Síce vidiek neponúka prácu alebo školu na skok, ale budete obklopení krásnou prírodou. Život ako taký tu býva pokojnejší, menej stresujúci a často aj šťastnejší.

Obec zaručene ponúka mnoho výhod i v prípade, že máte malé deti alebo chcete chovať nejaké zvieratá. Voľný výbeh, priestor a uvoľnenosť. Vaše ratolesti sa naučia Vážiť si prírodu a veci s ňou súvisiace. Obyvatelia obce sa už tradične cítia viac bezpečne. Často sa tu pozná každý s každým, čo môže byť výhodou, ale aj nevýhodou. Jeden obyvateľ pomôže druhému a podobne. Dedinský život je niekedy vykresľovaný ako primitívny a typický vidiečan je iba hlúpy sedliak.  Toto už ale dávno neplatí a pokrokový človek to vie. V súčasnosti začíname čoraz viac prahnúť po prirodzených hodnotách našich predkov.

Zdroj: trh.sk

Foto: dollarphotoclub.com